15-ho februára mal Tomáško 7 rokov. Od jeho narodenia sme absolvovali nespočetné množstvo rehabilitačných pobytov, a vyskúšali sme rôzne metódy liečenia detskej mozgovej obrny. Náš syn sa statočne správal a bojoval s chorobou, stále sa zlepšoval. Pohyby Tomáška po každej rehabilitácii boli dokonalejšie, zlepšovala sa jeho motorika. Postavil sa na nohy, a s chodítkom začal pekne chodiť sám. Neustále cvičil, niekedy už toho mal dosť ale spoločne s mojou ženou zvládol rehabilitácie, aj keď už mu bolo do plaču. Rehabilitácie sme absolvovali v Dunajskej Lužnej, v Tatrách u Dr. Smolianina, kúpili sa pre Tomáška aj rôzne pomôcky prospešné pre jeho liečenie. (Napr. Magnet, ortopedické topánky atď.)

Lekári nám pomaly začali radiť, že Tomáško je zrelý na operáciu aby sme mohli v liečení pokročiť o krôčik ďalej – bolo potrebné niečo urobiť so svalmi a šľachami na nohách, lebo Tomáško vlastne chodil iba na špičkách chodidiel . Po zisťovaní všetkých relevantných informácii o možnostiach, metódach operácie doma na Slovensku a aj v zahraničí sme sa rozhodli operovať nášho syna v Poľskej republike v Krakowe. Operácia sa vykonala metódou Dr. Ulzibata s ktorým operujú špecialisti z Ruskej Federácie.

Operácia priniesla pre nás neočakávane dobrý výsledok. Tomáško už nešpičkuje, ale došľapne na celé chodidlo – skoro. Dokáže na menšie vzdialenosti prejsť aj sám. Čo je pre mňa najväčšia radosť, už s ním môžem chodiť aj na menšie prechádzky. Tento rok sa stane aj prváčikom , verím že nároky v škole zvládne. My preto urobíme všetko, aby sa jeho štart do školy vydaril.