Detská mozgová obrna
Detská mozgová obrna (DMO) nie je ochorenie ako také, je to súhrn príznakov, ktoré vznikajú následkom poškodenia
nezrelého mozgového tkaniva, či už v období počas tehotenstva, počas pôrodu, alebo v bezprostrednom období po narodení.
Táto diagnóza je stanovená prevažne u detí predčasne narodených, alebo u detí s nízkou pôrodnou hmotnosťou
(pôrodná hmotnosť pod 2500g tvorí až 50% prípadov). Ako príčina DMO sa môže uplatniť množstvo faktorov už počas
vnútromaternicového vývinu, alebo počas pôrodu a bezprostrednom popôrodnom období. Počas tehotenstva sú rizikovými
faktormi pre DMO infekcia matky, porucha funkcie placenty, rôzne chronické ochorenia matky, ale aj viacpočetné
tehotenstvo, menej často geneticky podmienené syndrómy. Počas pôrodu a v krátkom období po narodení predstavuje
riziko dlhotrvajúci pôrod, zhoršená adaptácia po narodení- ťažkosti s dýchaním, pridružené infekčné ochorenie,
ale aj porucha príjmu potravy, silná žltačka a pod.
DMO sa prejavuje už vo včasnom veku ako poruchy vývoja hybnosti, poruchy zraku a sluchu, obmedzenie mentálnych schopností,
poruchy správania, ale aj záchvatové epileptické stavy. Z rôznorodosti prejavov a ťažkostí spojených s touto diagnózou
vyplýva potreba multidisciplinárnej starostlivosti, čo vyžaduje spoluprácu detského neurológa, psychológa, logopéda,
ortopéda a rehabilitačného pracovníka.
Deti s DMO je potrebné dlhodobo sledovať z viacerých príčin. Pri DMO postupne dochádza k obmedzeniu pohyblivosti
v dôsledku zvýšeného svalového napätia a následne skracovania šľachového systému. Týmto zmenám je možné predísť
včasnou rehabilitáciou, v pokročilejších štádiách prichádza do úvahy liečba botulotoxínom. Ďalším aspektom neurologickej
starostlivosti je výskyt epileptických záchvatov u pacientov s DMO, čo vyžaduje dlhodobú protizáchvatovú liečbu,
sledovanie EEG, ako aj kontroly krvných testov.
Deti s DMO vyžadujú často individuálny prístup pri vzdelávaní a zaradení do bežného života, na čom sa podieľajú v spolupráci psychológ a špeciálny pedagóg.
Detská mozgová obrna – je závažné postihnutie hybného vývoja podmienené prenatálnym, perinatálnym alebo včasne postnatálnym poškodením mozgu.
Je to nepokračujúce funkčné poškodenie mozgu dieťaťa. Je charakteristické poruchami nervového a svalového systému v oblasti svalového napätia,
sily, koordinácie a priebehu pohybu. Vzniká z poškodenia mozgu pred jeho dozretím.
PRÍČINY DMO
- v prenatálnom období ochorenia matky počas tehotenstva, nedostatočná výživa, röntgenové žiarenie, nadmerné duševné zaťaženie, genetické činitele,
rubeola matky, ľadvinové ochorenia a poruchy krvného obehu u matky,
- v perinatálnom období komplikácie pri pôrode, nedonosenosť či prenosenosť plodu,
- v postnatálnom období všetky infekcie dieťaťa do veku asi 6 mesiacov
Detská mozgová obrna sa vyskytuje asi u 2 z 1000 všetkých novorodencov. Postihnutí sú najmä predčasne narodení novorodenci,
ktorí sú DMO postihovaní približne 100 – 300 –krát častejšie než bábätka narodené vo vypočítanom termíne. Príčiny DMO sa dajú
nájsť len u asi 50% postihnutých detí.
Symptómy – možno pozorovať rôzne formy porúch:
- zvýšenie svalového napätia, stvrdnutie svalstva
- poruchy koordinácie a rovnováhy
- rečové poruchy
- zmena reaktivity
- poruchy pozornosti, pamäti, učenia
- nápadnosti alebo odlišnosti v emocionálnej sfére
Prognóza: U detí s detskou mozgovou obrnou nemusí dôjsť k vážnejšiemu postihnutiu intelektovej úrovne.
Celkove dochádza k mentálnej retardácii u detí s DMO asi v 1/3 až 1/2 prípadov a vždy sú zaznamenávané
poruchy reči, aj keď verbálna zložka býva obecne silnou stránkou týchto detí, asi u 20 % prípadov sú prítomné i poruchy sluchu.
IQ býva u týchto detí skôr stabilnejšie ako v bežnej populácii, väčšinou s miernou akceleračnou tendenciou vo vývoji, veľmi časté
sú však aj poruchypozornosti.
Formy detskej mozgovej obrny – poznáme dve základné formy DMO:
- spastická – svaly majú zvýšené napätie
- nespastická – bez zvýšeného svalového napätia
Spastické formy delíme na ďalšie:
- diparetická – ide o ochrnutie oboch dolných končatín
- hemiparetická – ide o jednostranné postihnutie hornej a dolnej končatiny
- kvadruparetická – postihuje všetky 4 končatiny
Medzi nespastické formy patrí:
- hypotonická – prejavuje sa zníženým svalovým napätím, deti majú väčší rozsah pohybov v kĺboch,
môžu sa ľahko zvinúť do klbka alebo horné končatiny ovinúť okolo krku.
- extrapyramídová – postihuje motoriku horných a dolných končatín, býva postihnutá
aj hybnosť rečových orgánov a preto je reč ťažko zrozumiteľná.
U detí trpiacich DMO sa tiež vyskytujú poruchy vnímania, pozornosti, pamäti, reči, zraku, sluchu.
V správaní sa môže prejaviť nekľud, nestálosť, neposednosť alebo naopak pomalosť, nezáujem, náladovosť, afektívna dráždivosť.
Formy DMO a Pridružené postihnutia.
Tabuľka – percento pridružených postihnutí pri jednotlivých formách DMO
Diagnóza |
mentálne postihnutie |
epileptické záchvaty |
okohybné poruchy |
narušenia komunikácie |
hemiparetická forma |
22% |
11% |
25% |
4% |
diparetická forma |
27% |
17% |
27% |
7,5% |
diparetická paukospastická forma |
29% |
23% |
15% |
8% |
dyskinetická forma |
30% |
24% |
15% |
10% |
kvadruparetická forma |
56% |
36% |
38% |
12,5% |
hypotonická forma |
80% |
50% |
25% |
38% |
Zo špeciálnopedagogického hľadiska je treba sa zamerať predovšetkým na poruchy telesného vývinu, poruchy hybnosti, poruchy zraku a sluchu,
reči a intelektu, narušenia správania a výskyt epilepsie. Najdôležitejšie je zistiť, do akej miery sú pri jednotlivých formách DMO postihnuté
funkcie a činnosti potrebné na to, aby si dieťa mohlo osvojiť vedomosti, zručnosti a návyky potrebné na prípravu na povolanie a spoločenské zaradenie.
Fakt postihnutia dieťaťa výrazne ovplyvňuje i výchovné postoje rodičov, časté býva odmietanie dieťaťa, celkové zníženie očakávania je takmer pravidlom.
Rodina je obyčajne v situácii dlhodobého stresu, nevyhnutné sú časté návštevy lekárov, nutnosť pravidelnej rehabilitácie. Neistota rodičov ohľadom prognózy
s možnosťou mentálneho postihnutia dieťaťa stres rodiny ešte viac zvyšuje a pri odlišnej reaktivite samotného dieťaťa, ktoré býva mnohokrát veľmi dráždivé,
nepokojné a plačlivé, alebo naopak pasívne a málo reaktívne, musíme počítať i so zvýšeným rizikom emočnej a senzorickej deprivácie. Krízovým obdobím jednak
nástup dieťaťa do školy, jednak obdobie dospievania, kedy stále trvá väčšia závislosť na rodičoch, ale súčasne s hľadaním vlastnej identity môžu narastať u
dieťaťa i problémy prijatia faktu vlastného postihnutia.
Keďže samotné dieťa má veľké problémy vyrovnať sa so svojou chorobou, nie je vhodný negatívny postoj rodiny. Istotne je veľmi ťažké pre rodičov vyrovnať
sa s takýmto postihnutím svojho dieťaťa, určite si každý kladie otázku: ,,Prečo práve my?“ Nikdy však nikto z nás nenájde odpoveď na túto otázku.
Nič sa nedeje bez príčiny a práve so správnym postojom a prijatím postihnutia môže každý rodič pomôcť svojmu dieťaťu v jeho ďalšom rozvoji.
Kontakt
Správca neinvestičného fondu: Bc.Mgr.Gejza Záhn, ŠAFÁRIKOVA 33,048 01
Rožňava č.tel.0904 318 874, 0948 152 808, email: geza3.gzh@gmail.com
Predsedkyňa správnej rady.Božena Pistikidis,ŠAFÁRIKOVA 33,048 01
Rožňava, č.tel. 0903264591, email: bozenapistikidis@azet.sk
Sídlo neinvestičného fondu: ŚAFÁRIKOVA 33, 048 01 Rožňava, email:
geza3@azet.sk
Touto cestou sa v mene našej celej rodiny chceme poďakovať všetkým, ktorí prispeli finančnými darmi na liečbu nášho synčeka.
Registrácia pod.č.: VVS/69/NF
Šafárikova 33 , 048 01 Rožňava
IČO: 355 79 552
DIČ : 2022859267
Ak sa rozhodnete nám pomôcť, finančné prostriedky posielajte na tento účet:
IBAN: SK 33090 0000 0000 5127 18905
SWIFT: GIBASKBX
Prosíme Vás o finančné dary na liečenie telesne postihnutých detí. Tlačivo na darovanie 2% daní na stiahnutie tu!
Nájdete nás aj na FB.